Výsledok vyhľadávania
Váš Idelyn

Päť príbehov o vagíne, ktoré si my ženy nikdy nehovoríme

Na celom svete existuje len jedno univerzálne označenie ženského pohlavného orgánu, a tým slovom je „vagína“, čo je z výraz prevzatý z latinčiny označujúci pošvu. Vagína je lekárskym pojmom, ktorý znie pomerne seriózne, avšak všetky jeho synonymá znejú buď infantilne alebo naopak vulgárne. Často máme tendenciu sa tomuto výrazu vyhýbať, hoci je to téma bežného života a zaslúži si, aby sme hovorili otvorenejšie.


V jedenástich rokoch

Kvôli práci svojich rodičov som štyri roky chodila do školy v zahraničí a čas, ktorý som strávila v Arizone, mi ukázal ako sa deti na celom svete stretávajú s problémom hovoriť o častiach svojho tela. Sexuálna výchova v piatej triede mala za následok to, že si moja spolužiačka Linda vyše pol roka myslela, že je tehotná. Človek, ktorý o téme hovoril totiž zdôraznil, že žena v období tehotenstva nemenštruuje a Linda v tej dobe ešte periódu vôbec nemala. Mladé dievča malo po dobu niekoľkých mesiacov hrôzu z pôrodu, ktorý očakávalo každú minútu. Prebdela kvôli tomu mnoho nocí a pritom o svojom strachu nikomu nepovedala. Najzvláštnejšou vecou na tomto príbehu najpravdepodobnejšie nie je ani to, že niečo zle pochopila počas vyučovania, ale skôr fakt, že nemala nikoho, s kým by mohla hovoriť o svojich najskrytejších myšlienkach a obavách. Na druhej strane niet divu, že bolo tak ťažké s niekým všetko prebrať, keď pre túto tému ledva nachádzame slová!  

 

V štrnástich rokoch

Keď sme mali okolo štrnásť rokov, niektoré odvážnejšie dievčatá veľa hovorili o svojich intímnych partiách a porovnávali si ich medzi sebou. Emma bolo krásne a vysoké dievča, ktoré všetci obdivovali vďaka jej vzhľadu, úprimnosti i sebavedomému správaniu. Keď sme si my dievčatá raz rozprávali o našich telách, začala z ničoho nič potichu plakať. Nemali sme tušenie, čo sa deje, pokým o niekoľko rokov neskôr nepriznala pravdu. V tej dobe sa neskutočne hanbila za svoje ryšavé ochlpenie. Všetky obrázky, ktoré videla, zobrazovali mladé ženy s ochlpením tmavo hnedým či čiernym alebo celkom bez ochlpenia. Dlhú dobu si teda myslela, že nie je normálne, keď to jej je ryšavé.

 

V dvadsiatich dvoch rokoch

Mala som dvadsaťdva, keď som sa po prvýkrát odhodlala k depilácii celého tela, vrátane intímnych partií pomocou vosku. Plánovala som sa po prvýkrát milovať so svojím priateľom a chcela som, aby bolo všetko perfektné. „Páni, toto je tak husté, že by ste sa v tom mohli i na pár rokov stratiť!“ povedala mi kozmetička a vrtela pritom hlavou. Holila som sa vyše desať rokov a tak je prirodzené, že mi ochlpenie zhustlo. Nakoniec som stratila viac kože než chlpov, ale aspoň som nestratila svoju dôstojnosť. Avšak ešte mnoho rokov mi trvalo, než som zobrala odvahu k ďalšej návšteve kozmetičky.

 

V dvadsiatich deviatich rokoch

Jedna moja kolegyňa zomrela na rakovinu krčka maternice, keď mala dvadsaťdeväť rokov. Videla som ako sa z nej stáva doslova kosť a koža. Stala sa iba tieňom seba samej, i keď bola skôr známa ako veselá, bezstarostná „partygirl“ a sen mnohých mužov. Až oveľa neskôr mi došlo, že vlastne nikdy nemala šťastný fungujúci vzťah. Naopak sa zdalo, že pravú lásku našla až na konci života. Dokonca sa s priateľom vzali a snažili sa žiť akoby sa nič nedialo. Emma vtedy nestratila len maternicu, ale i vagínu a jej umelá vagína jej spôsobovala viac bolesti než radosti. Spomínam si, ako hovorila, že keby bolo treba odstrániť i jej klitoris, odcestovala by do Belgicka a podpísala eutanáziu. Zanedlho potom zomrela.

 

V tridsiatich štyroch rokoch

Anna sa snažila otehotnieť vyše štyri roky. Úspech sa ale nie a nie dostaviť. Odborníci hovorili, že robila všetko správne. Žila zdravo, počas ovulácie mala skvelý sex so svojím partnerom a nebola tu žiadna známka možných biologických problémov. Tridsaťštyri ročná žena si skoro vyplakala oči zakaždým, keď dostala menštruáciu, takže sa na pokraji nervového zrútenia obrátila na psychológa. Bolo to po prvýkrát, čo niekomu povedala o svojej traume z detstva, ktorej dovtedy nikdy nedokázala čeliť. V siedmich rokoch bola znásilnená svojím strýkom, ktorý sa jej potom vyhrážal, že pokiaľ o zneužití niekomu povie, zabije jej matku. Mladá žena o tomto hroznom zážitku nikdy predtým nehovorila. Až jej psychológ jej pomohol traumu prekonať. Odporučil jej, aby sa problému postavila tak, že bude svoje trápenie zdieľať so svojimi blízkymi, čo tiež spravila. O dva mesiace neskôr držala v ruke pozitívny tehotenský test...

Často premýšľam, čo by sa bývalo stalo, keby tieto dievčatá a ženy mali príležitosť otvorene hovoriť o svojom tele a o pocitoch ohľadom svojej vagíny o trošku skôr. Odvážite sa vy hovoriť o tej svojej...?

Vaša blogerka Eva


0 komentárov

Hore